Čo robí vodíková voda v tele? Vstrebávanie, rozloženie a vylučovanie

Keď pijete vodíkovú vodu, rozpustený plynný vodík sa netrávi tak ako jedlo. V priebehu niekoľkých minút sa presunie z čriev do krvného obehu, putuje telom a približne počas nasledujúcej hodiny ho telo opäť vylúči vydychovaným vzduchom. Výskumníci túto cestu zmapovali meraním vodíka vo vydychovanom vzduchu v štúdiách na ľuďoch a priamo v tkanivách orgánov v štúdiách na zvieratách. Zistili tak, ako rýchlo sa plyn dostáva do tela, kam putuje a ako rýchlo sa z neho vylúči — ide o užšiu otázku než to, či vodíková voda mení vaše pocity alebo zlepšuje merateľný zdravotný ukazovateľ. To je samostatná oblasť výskumu, ktorej sa tento článok zámerne nevenuje.

Širšie základy o tom, čo je vodíková voda a ako sa vyrába, nájdete v tomto úvode do vodíkovej vody. Ak vás zaujíma skôr zariadenie než to, čo sa deje po vypití vody, článok o fungovaní fliaš na vodíkovú vodu vysvetľuje proces elektrolýzy, ktorým sa v nich plyn rozpúšťa.

• Množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu po vypití vodíkovej vody rýchlo stúpa a zvyčajne dosahuje vrchol približne po 10 až 15 minútach. Vyššia koncentrácia vo vode spôsobuje výraznejší a dlhšie trvajúci nárast.
• Výskum na zvieratách, v ktorom sa meral vodík priamo v orgánoch, zistil, že približne do piatich minút od perorálnej dávky sa dostane do tkanív, ako sú slezina, tenké črevo a pankreas.
• Plyn sa zrejme v tele nehromadí. Množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu sa približne do hodiny vráti takmer na pôvodnú úroveň, čo zodpovedá postupnému poklesu nameranému v tkanivách.
• Nič z toho nemeria, či vodíková voda prináša preukázaný zdravotný prínos. Opisuje to, kam plyn putuje a ako dlho v tele zostáva, čo je iná otázka než to, či účinkuje.

Ako sa vodík dostane z pohára do krvného obehu

Vodík rozpustený vo vode je plyn, nie živina, ktorú tráviaci systém rozkladá. Keďže plyny voľne prechádzajú cez tenkú výstelku čriev, môže difundovať z tráviaceho traktu do drobných krvných ciev pod jeho povrchom takmer hneď, ako sa tam dostane, a potom putovať všade tam, kam ho zanesie krv. Potvrdiť to u živého človeka bez invazívnych testov je náročné, preto výskumníci používajú dobre zavedenú náhradnú metódu: merajú koncentráciu vodíka vo vydychovanom vzduchu rovnakou základnou technikou, aká sa používa pri dychových testoch na intoleranciu laktózy.

Kontrolovaná štúdia na zdravých dospelých tento jav priamo skúmala. Účastníci vypili vodu bohatú na vodík a pri inej príležitosti destilovanú vodu na porovnanie, pričom sa im potom v pravidelných intervaloch odoberali vzorky vydychovaného vzduchu (zdroj: Shimouchi et al., Biomarker Insights, 2009). Po vypití vodíkovej vody množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu rýchlo stúplo, zatiaľ čo po vypití destilovanej vody sa nezvýšilo vôbec. Tento rozdiel podporuje vysvetlenie, že vodík sa vstrebáva priamo, a nie je to plyn, ktorý už z nejakého iného dôvodu zostával v čreve.

Prečo sa najľahšie meria vo vydychovanom vzduchu, nie v krvi

Keď sa plynný vodík dostane do krvného obehu, napokon sa dostane do pľúc a vydýchne sa spolu so vzduchom, podobne ako oxid uhličitý. Odber vzorky vydychovaného vzduchu je neinvazívny a možno ho opakovať každých pár minút. Je preto praktickým spôsobom, ako sledovať plyn, ktorého pohyb v čase by si inak vyžadoval opakované odbery krvi.

Ako sa to líši od vodíka, ktorý vytvárajú črevné baktérie

Črevné baktérie v hrubom čreve tiež vytvárajú plynný vodík ako bežný vedľajší produkt kvasenia určitých sacharidov a tento zdroj vodíka sa prejaví aj v dychových testoch, najznámejšie pri testovaní intolerancie laktózy. Tieto dva vzorce vyzerajú na grafe odlišne: v tej istej štúdii spôsobilo podanie mlieka človeku, ktorý nedokázal tráviť laktózu, pomalý a trvalý nárast vodíka vo vydychovanom vzduchu, ktorý stúpal celé hodiny, kým baktérie postupne kvasili nestrávený cukor. Vypitie vodíkovej vody vyzeralo úplne inak. Nárast sa objavil rýchlo a rýchlo aj ustal, čo zodpovedá plynu, ktorý už bol rozpustený a difundoval priamo do krvného obehu, namiesto toho, aby pomaly vznikal trávením nižšie v čreve.

Ako rýchlo sa prejaví: prvých 15 minút

V tej istej štúdii dosiahlo množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu vrchol približne 10 až 15 minút po vypití vodíkovej vody a pri najvyššej testovanej koncentrácii dosiahlo asi 40 častíc na milión. Ide o rýchly nárast a pokles, nie o pomalé hromadenie: plyn sa rýchlo objaví, približne do štvrť hodiny dosiahne najvyššiu úroveň a potom začne opäť klesať.

Dôležité bolo aj množstvo vodíka rozpusteného vo vode. S rastúcou koncentráciou vodíka vo vode stúpala najvyššia nameraná hodnota vo vydychovanom vzduchu aj celkové množstvo vodíka vydýchnuté počas celého testovacieho obdobia. V oboch prípadoch išlo o pomerne silný štatistický vzťah. Jednoducho povedané, voda s väčším množstvom rozpusteného vodíka vyvolala výraznejšiu reakciu, nie stále rovnakú.

Čo tu znamená „závislosť od dávky“

Reakcia závislá od dávky znamená, že nameraná odpoveď sa mení podľa podaného množstva, namiesto toho, aby dosiahla rovnaký strop bez ohľadu na dávku. V tomto prípade sa to prejavilo úmerne vyššou a dlhšie trvajúcou krivkou vodíka vo vydychovanom vzduchu, keď voda obsahovala viac rozpusteného plynu — aspoň pri koncentráciách, ktoré štúdia skutočne testovala. Nepovie vám to, čo sa deje pri množstvách mimo tohto rozsahu, ani to netvrdí nič o tom, ako telo naloží s vodíkom po jeho vstrebaní.

Kam vodík putuje: čo zistili štúdie na tkanivách zvierat

Merania vydychovaného vzduchu ukazujú, koľko vodíka opúšťa telo, no neukazujú, kam medzitým putuje. Preto sa výskumníci obrátili na štúdie na zvieratách, v ktorých možno odoberať vzorky priamo z tkanív. V jednej často citovanej štúdii merali koncentráciu vodíka v krvi potkanov a v ôsmich orgánoch — pečeni, obličkách, srdci, slezine, pankrease, črevách, svaloch a mozgu — po podaní vodíka ústami, injekčne alebo inhaláciou (zdroj: Liu et al., Scientific Reports, 2014).

Po perorálnej dávke dosiahla koncentrácia vodíka v tkanivách vrchol približne po piatich minútach. Najvyššie namerané koncentrácie boli v slezine, tenkom čreve a pankrease; v každom z týchto orgánov presiahli 300 PPB na gram tkaniva, potom postupne klesali. Je to dôležité, pretože to ukazuje, že plyn sa dostáva aj do orgánov ďaleko za hranicami tráviaceho traktu, ktorým pôvodne difundoval.

Prečo spôsob podania mení priebeh

Spôsob, akým sa vodík dostal do tela, zmenil priebeh krivky. Priamym vstreknutím do žily sa dosiahol najrýchlejší vrchol, približne po jednej minúte, no koncentrácie namerané vo všetkých tkanivách zostali pomerne nízke, pod 35 PPB na gram. Inhalácia 4 % plynného vodíka mala opäť odlišný priebeh: hladiny v tkanivách stúpali pomalšie než po perorálnom podaní alebo injekcii, no zostali zvýšené aspoň 60 minút, teda dlhšie než pri ktoromkoľvek z ďalších dvoch spôsobov. Inými slovami, spôsob, akým sa vodík dostane do tela, ovplyvňuje, ako rýchlo sa objaví v tkanivách a ako dlho tam zostane, nielen to, koľko ho tam napokon dorazí — tento rozdiel podrobnejšie vysvetľuje článok porovnávajúci inhaláciu vodíka s pitím vodíkovej vody.

Čo táto štúdia neukazuje o ľuďoch

Údaje o rozložení vodíka v tkanivách pochádzajú z potkanov. Fyziológia potkanov vrátane rýchlosti metabolizmu a veľkosti orgánov v pomere k telesnej hmotnosti sa od fyziológie ľudí líši natoľko, že nemožno predpokladať, že sa konkrétne koncentrácie alebo časovanie prenesú bez zmeny. Štúdia podporuje všeobecnejšie tvrdenie, že rozpustený vodík nezostáva iba v črevách a pľúcach, ale krvným obehom sa dostáva aj do ďalších tkanív. Potvrdiť konkrétne číselné údaje u ľudí by si vyžadovalo porovnateľné odbery tkanív, ktoré sú oveľa invazívnejšie a neuskutočnili sa rovnakým spôsobom.

Ako rýchlo sa z tela opäť vylúči

V štúdii na ľuďoch sa množstvo vodíka vo vydychovanom vzduchu po vypití vodíkovej vody vrátilo takmer na pôvodnú úroveň približne do 60 minút od jej vypitia. Tento časový priebeh zodpovedá údajom o tkanivách zo štúdie na potkanoch: koncentrácie dosahujú vrchol v priebehu niekoľkých minút a potom postupne klesajú, namiesto toho, aby sa pri opakovanej expozícii hromadili.

Tento priebeh zodpovedá tomu, čo plynný vodík v skutočnosti je: malá, chemicky jednoduchá molekula, ktorú telo zrejme neukladá tak, ako ukladá zlúčeniny rozpustné v tukoch alebo minerály. Čo telo nespotrebuje ani chemicky nezreaguje, vydýchne, a podľa doterajších meraní sa celý cyklus od vypitia až po vylúčenie dokončí približne do hodiny.

Čo vám tento časový priebeh hovorí — a čo nie

Je dobré presne si ujasniť, čo tento časový priebeh od vstrebania po vylúčenie skutočne potvrdzuje. Ukazuje, že plynný vodík rozpustený vo vode sa rýchlo vstrebáva, dostáva sa aj do tkanív mimo tráviaceho traktu a z tela sa vylúči približne do hodiny. Ide o skutočný, nameraný fyziologický proces. Samo osebe to však nie je dôkaz, že pitie vodíkovej vody mení vaše pocity, zlepšuje konkrétny zdravotný ukazovateľ alebo lieči či predchádza akémukoľvek ochoreniu. Štúdie, na ktoré sa tu odkazuje, merali, kam plyn putuje a ako dlho v tele zostáva; neboli navrhnuté na meranie klinických výsledkov a väčšina podrobných údajov o rozložení v orgánoch pochádza zo štúdií na zvieratách, nie na ľuďoch.

Ak vás zaujíma, koľko vodíkovej vody ľudia skutočne pijú vo výskumných podmienkach a ako často, ide o samostatnú otázku, ktorej sa venuje článok o množstvách používaných v štúdiách vodíkovej vody. A ak chcete všeobecný rámec na posúdenie kvality jednotlivých štúdií o vodíkovej vode vrátane veľkosti vzorky a toho, kto výskum financoval, sprievodca čítaním výskumu o vodíkovej vode sa tejto téme venuje podrobnejšie, než sa dá v tomto článku.

Ak porovnávate spôsoby pitia vodíkovej vody

Keďže množstvo vodíka, ktoré sa skutočne dostane do tela, závisí od toho, koľko ho je vo vode rozpusteného, praktická otázka pri rozhodovaní, či vodíkovú vodu vyskúšať, neznie, ktorý výrobok pôsobí najpôsobivejšie, ale pri ktorom sa uvádza koncentrácia, ktorú si môžete overiť. Vodíkovú vodu možno pripraviť v elektrolytickej fľaši, v kanvici, ktorá naraz upraví väčšiu dávku, alebo pomocou rozpustnej tablety, ktorú vhodíte do ľubovoľného pohára. Každý z týchto spôsobov jednoducho vytvára rozpustený plyn, o ktorom sa hovorí v tomto článku.

Rovnaký princíp platí pre všetky formáty: pri porovnávaní fľaše, kanvice alebo rozpustných tabliet si treba overiť koncentráciu uvádzanú pri každom z nich a spôsob jej merania, nie predpokladať, že jeden formát je vo svojej podstate lepší než iný.

V kolekcii vodíkovej vody nájdete aktuálne formáty a ich uvádzaný výstup. Ak chcete, pred rozhodnutím, či vám niektorý z nich vyhovuje na zamýšľané používanie, môžete si porovnať ich parametre vedľa seba.