Hydrion Purity RO600 reverse osmosis system with steel drinking faucet

Reverzná osmóza vs. deionizovaná voda: čo sú a ktorá je vhodná na pitie

Reverzná osmóza aj deionizovaná voda sa označujú ako „čistená voda“, no fungujú úplne odlišným spôsobom a práve tento rozdiel určuje, kam sa ktorá z nich hodí. Pri reverznej osmóze sa voda tlačí cez polopriepustnú membránu, ktorá pôsobí ako fyzická bariéra a podľa veľkosti zadržiava rozpustené látky, ťažké kovy aj niektoré biologické materiály. Deionizovaná voda (DI) sa vyrába tak, že voda prechádza cez iónomeničovú živicu, ktorá vymieňa nabité minerálne ióny, no nemá póry ani nič, čo by zachytávalo častice alebo organizmy. Práve tento rozdiel vysvetľuje, prečo sa reverzná osmóza používa pod kuchynským drezom, zatiaľ čo deionizovanú vodu potrebujú laboratóriá, útesové akváriá či autobatérie.

  • Reverzná osmóza je fyzická membránová bariéra, deionizácia je proces chemickej iónovej výmeny a každý z nich z iného dôvodu odstraňuje inú kategóriu látok.
  • DI živica nemá žiadny účinok na mikroorganizmy ani rozpustené organické zlúčeniny, preto sa nepoužíva ako hlavný spôsob úpravy bežnej vody z vodovodu.
  • Domáce systémy na pitnú vodu sú založené na reverznej osmóze a minerály, ktoré membrána odstráni, sa zvyčajne následne dopĺňajú, namiesto toho, aby vo vode v pohári chýbali.
  • Laboratóriá a útesové akváriá často používajú oba procesy postupne, odkiaľ pochádza aj spoločné označenie „RO/DI“.

Čo vlastne robí reverzná osmóza

Prácu tu odvádza membrána. Tlak tlačí vstupnú vodu na jednu jej stranu a núti ju prechádzať cez ňu, zatiaľ čo všetko, čo je príliš veľké na to, aby prešlo, zostáva na druhej strane (zdroj: What's the Difference Between RO and DI Water?). Keďže membrána je fyzická bariéra, nie chemická reakcia, znižuje množstvo širokého spektra látok naraz: rozpustených látok, ťažkých kovov a, v závislosti od konkrétneho systému, aj biologických látok, napríklad baktérií (zdroj: Reverse osmosis). Práve vďaka tomuto širokému záberu sú domáce systémy na úpravu vody v mieste použitia určené na pitnú a varnú vodu, nie na jeden úzko vymedzený účel. Tlak, ktorý tlačí vodu cez membránu, zároveň odvádza časť vstupnej vody do odpadu namiesto toho, aby prešla cez membránu. Preto sa pri porovnávaní modelov oplatí skontrolovať aj pomer čistej vody k vode odvádzanej do odpadu.

Čo vlastne je deionizovaná voda

Deionizovaná voda vzniká úplne iným procesom. Voda prechádza cez guľôčky iónomeničovej živice: katexová živica vymieňa kladne nabité minerálne ióny, anexová živica vymieňa záporne nabité minerálne ióny a zmiešané lôžko kombinuje oba typy živice v jednom stĺpci, aby jediným prechodom dosiahlo vyššiu čistotu (zdroj: Deionized water). Živica funguje tak, že vymieňa vodíkové a hydroxidové ióny za minerálne ióny, ktoré sa už vo vode nachádzajú. Vymenené vodíkové a hydroxidové ióny sa potom opäť spájajú do bežných molekúl vody (zdroj: What's the Difference Between RO and DI Water?). Keďže ide o iónovú výmenu, nie o fyzickú filtráciu, živica nemá póry a nedokáže z vody zachytiť častice, mikroorganizmy ani rozpustené organické zlúčeniny. Ide o konkrétne, známe obmedzenie deionizácie, nie o nedostatok v jej konštrukcii. Samotná reverzná osmóza zvyčajne dosahuje čistotu približne 90 až 99 percent. V laboratóriách sa takáto voda často označuje ako voda typu III alebo IV. Aj preto sa reverzná osmóza bežne používa ako predúprava pred systémom s DI živicou alebo zmiešaným lôžkom na dočistenie vody s vyššou čistotou, nie naopak (zdroj: Water Purification Systems: Reverse Osmosis Versus Deionized).

Prečo laboratóriá, akváriá a spotrebiče používajú DI vodu

Keď oddelíme tieto dva mechanizmy, začne byť jasné, prečo sa každý z nich používa inde. Laboratóriá používajú deionizovanú vodu na riedenie vzoriek, prípravu živných médií a oplachovanie laboratórneho skla – v takýchto situáciách môže každý zvyšný minerálny ión skresliť výsledok a obsah mikroorganizmov sa zvyčajne kontroluje iným spôsobom, nie tým, že by sa nechal na živicu. Majitelia morských a útesových akvárií sa spoliehajú na tú istú vlastnosť z iného dôvodu: útesové nádrže sú citlivé na stopové zlúčeniny, napríklad kremičitany, a aj malé množstvo minerálov v bežnej vode z vodovodu môže podporiť rast nežiaducich rias. Preto akvaristi používajú na prípravu vody do nádrže a jej dopĺňanie vodu upravenú reverznou osmózou (zdroj: Reverse osmosis). Rovnaký princíp sa uplatňuje aj mimo akvárií: pri dopĺňaní olovenej autobatérie alebo chladiaceho systému vozidla, prípadne pri obmedzovaní minerálnych usadenín, ktoré sa tvoria v naparovacej žehličke či zvlhčovači, skracujú životnosť zariadenia minerálne ióny, nie mikróby (zdroj: Deionized water).

Na čo sa DI voda nehodí

V žiadnom z týchto prípadov sa od deionizovanej vody neočakáva, že urobí to, čo treba urobiť s vodou z vodovodu predtým, než ju niekto vypije. Laboratórium kontroluje obsah mikroorganizmov nezávisle od svojho vodného systému, útesová nádrž je iný typ systému než ľudské črevo a autobatériu nezaujíma, či pri naplnení prežil nejaký mikroorganizmus. Ak obyčajnú vodu z vodovodu pustíte iba cez DI vložku, upravíte obsah minerálnych iónov a nič iné. Preto sa samotná deionizácia nepoužíva na výrobu systému na pitnú vodu pre domácnosť.

Prečo sa na pitnú vodu v domácnosti zvyčajne volí RO

Bezpečnosť vody z vodovodu závisí od súčasného zníženia chemického aj biologického znečistenia – a to je presne to, čo samotná živicová vložka nedokáže. Membrána to dokáže, a preto sú domáce systémy na pitnú vodu založené na reverznej osmóze, nie na deionizácii (zdroj: Reverse osmosis). Kompromisom je, že RO znižuje aj množstvo minerálnych iónov, na ktoré cieli DI živica. Preto sa voda filtrovaná reverznou osmózou bežne následne remineralizuje, namiesto toho, aby zostala mdlá a zbavená minerálov; podrobnejší pohľad na remineralizáciu vody po RO vysvetľuje, prečo sa tento krok používa a ako sa zvyčajne vykonáva.

Rovnaký princíp vidno aj na konštrukcii konkrétneho systému. Hydrion Purity RO600 je beznádržová jednotka pod drez, ktorá namiesto stĺpca so živicou využíva tri skrutkovacie filtračné vložky. Na stránke produktu sa uvádza, že voda najprv prechádza sedimentačným a uhlíkovým stupňom, potom RO membránou s deklarovanou hodnotou 0,0001 mikrometra a napokon stupňom následnej filtrácie. Inteligentný displej zobrazuje hodnotu TDS vody vytekajúcej z kohútika.

Tri filtračné vložky Hydrion Purity RO600 zobrazujúce sedimentačnú, membránovú a následnú filtračnú vrstvu
RO600 rozdeľuje sedimentačno-uhlíkový stupeň, membránu a následný filtračný stupeň do troch skrutkovacích vložiek namiesto jedného stĺpca so živicou.

Práve toto trojstupňové usporiadanie vysvetľuje aj číslo na inteligentnom displeji: podrobnejšie vysvetlenie toho, čo hodnota TDS vo vode skutočne meria objasňuje, prečo samotné číslo nehovorí, čo sa z vody odstránilo. Ak porovnávate reverznú osmózu s úplne iným procesom, nie s deionizáciou, článok o rozdieloch medzi reverznou osmózou a destilovanou vodou sa venuje tomuto samostatnému porovnaniu a prehľad konkrétnych minerálov, ktoré membrána odstraňuje rozoberá podrobnejšie tému, ktorú tento článok potreboval spomenúť iba raz, aby vysvetlil vyššie uvedenú remineralizáciu.

Keď sa oba procesy kombinujú

To však neznamená, že sa tieto dva procesy nikdy nekombinujú. V laboratóriách sa pri najvyšších požiadavkách na čistotu používajú v dvojstupňovom poradí: reverzná osmóza slúži ako predúprava, ktorá znižuje iónovú záťaž vstupujúcu do následného systému s DI živicou alebo zmiešaným lôžkom na dočistenie. Vďaka tomu živica vydrží dlhšie, než ju treba vymeniť (zdroj: Water Purification Systems: Reverse Osmosis Versus Deionized). Majitelia útesových akvárií postupujú podobne, hoci z iného dôvodu: samotná RO membrána stále prepúšťa malé zvyškové množstvo minerálov a niektorí akvaristi preto za membránu pridávajú stupeň s DI živicou, ktorý odstráni viac zo zvyšných látok. Takáto zostava sa bežne predáva ako kombinovaná jednotka „RO/DI“, nie ako obyčajný systém reverznej osmózy. V oboch prípadoch sa procesy kombinujú preto, že každý z týchto mechanizmov rieši iný problém a navzájom sa dopĺňajú, nie preto, že by deionizácia bola účinnejšou verziou reverznej osmózy alebo naopak.

Ak sa však rozhodujete, čo patrí pod váš kuchynský drez, praktickú odpoveď nájdete v skoršej časti článku: živicová vložka nikdy nebola určená na to, aby zvládla úpravu vody z vodovodu, zatiaľ čo membránový systém na to určený je. Ak chcete podrobnejšie vysvetlenie fungovania nad rámec tohto porovnania, kompletný sprievodca fungovaním reverznej osmózy sa tejto téme venuje naplno. Keď sa rozhodnete pre spôsob úpravy vody, ďalším krokom je už len výber toho, na čo sa pri samotnom systéme zamerať.

Späť na blog