Štruktúrovaná voda vs. vodíková voda: jedna sa dá zmerať, druhá nie

Vodíková voda aj štruktúrovaná voda sa predávajú ako vylepšenie oproti vode z vodovodu a tieto dve tvrdenia sa v tej istej vete porovnávajú tak často, až môžu znieť ako verzie tej istej myšlienky. Nie sú. Vodíková voda označuje konkrétny rozpustený plyn, molekulový vodík (H2), a jeho množstvo v danej vzorke možno zmerať pomenovaným prístrojom a vyjadriť číslom v častiach na miliardu (PPB) alebo v miligramoch na liter. „Štruktúrovaná“ alebo „hexagonálna“ voda označuje údajné preskupenie molekúl vody do stabilnej, usporiadanej podoby a žiadna štandardná laboratórna metóda nedokázala preukázať, že toto usporiadanie existuje alebo sa správa inak než ultračistá voda. Užitočným testom pri porovnávaní týchto dvoch tvrdení je zistiť, či sa dajú overiť pomocou prístroja, alebo iba podľa opisu.

• Vodíková voda je voda s rozpusteným plynným H2, ktorého množstvo možno overiť kvapkami s činidlom, elektronickým meračom alebo laboratórnou metódou, ako je plynová chromatografia.
• Štruktúrovaná alebo hexagonálna voda označuje údajné molekulové usporiadanie, ktoré sa pri testovaní nukleárnou magnetickou rezonanciou (NMR) nepodarilo odlíšiť od ultrapure vody, ba ani od ľudského moču pri rovnakom teste.
• ORP (oxidačno-redukčný potenciál) sa často uvádza vedľa hodnôt vodíka, ale ide o všeobecné elektrické meranie ovplyvnené viacerými faktormi, nie o údaj špecifický pre vodík.

Čo sa vlastne tvrdí o „štruktúrovanej vode“

Tvrdenie o štruktúrovanej vode spočíva v tom, že obyčajnú tekutú vodu možno preskupiť do stabilnej hexagonálnej mriežky, ktorá sa niekedy označuje ako „štvrtá fáza“, odlišná od tuhej, kvapalnej a plynnej fázy, a že toto usporiadanie mení správanie vody alebo jej pôsobenie na telo. Ide o konkrétnu, overiteľnú myšlienku, a preto je namieste opýtať sa, čo sa stane, keď ju niekto skutočne otestuje.

Nukleárna magnetická rezonancia, štandardná metóda, ktorou chemici skúmajú usporiadanie molekúl a ich pohyb v kvapaline, sa použila na vodu predávanú ako hexagonálna alebo štruktúrovaná, no neodhalila významný rozdiel oproti ultračistej vode, ba ani ľudskému moču, pri rovnakom teste (zdroj: Hexagonálna voda). Jedným z dôvodov, prečo je ťažké zosúladiť stabilnú štruktúru vo veľkom meradle so základnou chémiou vody, je čas: vodíkové väzby spájajúce molekuly vody sa neustále rozrušujú a znovu vytvárajú v časových intervaloch kratších než 200 femtosekúnd, čo je príliš rýchle na to, aby usporiadaná mriežka pretrvala v celom pohári vody (zdroj: Hexagonálna voda).

Neexistuje ani merná jednotka, ktorou by sa dala vyjadriť. Vodík má hodnoty PPB a mg/l, rúra má teplotu, voda z vodovodu má TDS v ppm. Štruktúrovaná alebo hexagonálna voda nemá porovnateľnú číselnú hodnotu, ktorú by uvádzalo laboratórium, overovala nezávislá strana alebo ktorá by bola uvedená na etikete fľaše. Tvrdenie, ktoré sa nedá zmerať žiadnou pomenovanou metódou, nie je automaticky nepravdivé, ale nedá sa ani overiť, a práve tým sa odlišuje od tvrdenia, s ktorým ho tento článok porovnáva.

Čo sa vlastne tvrdí o „vodíkovej vode“

Tento rozpustený plyn, molekulový vodík (H2), sa do vody dostáva jedným z dvoch bežných spôsobov: elektrolýzou, ktorá rozkladá molekuly vody a uvoľňuje plynný H2 na elektróde vo fľaši, džbáne alebo prístroji, alebo pomocou reaktívnej tablety, v ktorej horčík pri rozpúšťaní reaguje s vodou a uvoľňuje plynný vodík. Obe metódy vedú k rovnakému druhu plynu vo vode, líši sa iba spôsob jeho vytvorenia.

Záujem o pitie H2 siaha k súboru laboratórnych štúdií a štúdií na zvieratách, najmä k článku Ohsawu a jeho kolegov z roku 2007 v časopise Nature Medicine. Zistili v ňom, že molekulový vodík môže selektívne reagovať s hydroxylovým radikálom, mimoriadne reaktívnou formou reaktívnych foriem kyslíka, ktorá poškodzuje bunky, a to v kultivovaných bunkách a zvieracích modeloch poškodenia mozgu spôsobeného obmedzeným prietokom krvi (zdroj: Ohsawa a kol., Nature Medicine (2007), cez Europe PMC). Ide o zistenie týkajúce sa chemického mechanizmu pozorovaného v bunkách a u zvierat, nie o preukázaný účinok u ľudí, a netvrdí sa ním, že pitie vodíkovej vody lieči alebo predchádza akémukoľvek ochoreniu. Poskytuje však konkrétny, overiteľný chemický dôvod na to, aby sa koncentrácia H2 považovala za zmysluplnú číselnú hodnotu, a nie za marketingovú frázu.

Keďže ide o jeden konkrétny plyn, množstvo rozpustené v danej fľaši vody v danom okamihu je skutočná fyzikálna veličina. Počas cyklu elektrolýzy stúpa, keď voda stojí na vzduchu, opäť klesá a možno ho zachytiť ako číselnú hodnotu, tak ako pri každom rozpustenom plyne.

Ako sa skutočne meria rozpustený vodík

To, že sa tvrdenie o vodíku dá v zásade overiť meraním, neznamená, že každá hodnota vodíka na etikete bola nameraná rovnakým spôsobom. H2 skutočne merajú tri metódy; jedno bežné meranie ho však nemeria.

• Testovacie kvapky na titráciu. Činidlo príbuzné metylénovej modrej mení farbu v prítomnosti rozpusteného vodíka a počet kvapiek potrebných na úplné odfarbenie vzorky poskytne údaj v zlomkoch časti na milión. Je to lacná metóda špecifická pre vodík, hoci ide o manuálny test, pri ktorom sa môžu výsledky odlišovať podľa toho, kto ich odčíta.
• Merače rozpusteného vodíka. Elektronické senzory priamo uvádzajú koncentráciu v ppm alebo PPB. Presnejšie prístroje sú laboratórne vybavenie, nie vreckové zariadenia, a presnosť sa líši podľa senzora a kalibrácie. To je samostatná otázka od toho, či samotná metóda meria vodík (tejto otázke sa podrobnejšie venujeme pri porovnaní meračov rozpusteného vodíka).
• Plynová chromatografia. Ide o laboratórnu metódu, ktorá priamo oddeľuje a kvantifikuje rozpustené plyny a výsledky zvyčajne uvádza v miligramoch na liter. Je to referenčná metóda, keď musí výsledok obstáť pri nezávislom preverení.

ORP, čiže oxidačno-redukčný potenciál, sa často uvádza spolu s hodnotami vodíka. Je však dôležité presne pomenovať, čo v skutočnosti meria: všeobecnú tendenciu látky prijímať alebo odovzdávať elektróny, vyjadrenú v milivoltoch. Plynný vodík síce posúva ORP do záporných hodnôt, ale to isté robia aj pH, teplota a rozpustené minerály, ktoré s obsahom vodíka nijako nesúvisia. Záporná hodnota ORP naznačuje prítomnosť niečoho redukčného, nie množstvo vodíka. Ak ju považujeme za údaj o množstve vodíka, pripisujeme jej viac, než nám môže povedať (úplný rozbor nájdete v článku ako merať vodík vo vode).

Ako vyzerá laboratórne overená hodnota vodíka

Užitočným spôsobom, ako zistiť, čo „merateľné“ znamená v praxi, je pozrieť sa na skutočný výsledok testu, nielen na technické parametre. Nezávislé laboratórium H2 Analytics použilo plynový chromatograf SRI 8610C, rovnakú kategóriu prístroja, akú sme opísali vyššie, na testovanie fliaš z vlastného sortimentu Hydrion a namerané množstvo rozpusteného vodíka uviedlo v miligramoch na liter. Úplný postup a výsledky sú uvedené v správe o nezávislej laboratórnej certifikácii.

Tento laboratórny výsledok dopĺňajú technické parametre uvedené na produktových stránkach fliaš. Ide o iný druh overenia, ale stále o overiteľný údaj, pričom pred ich priamym porovnaním treba zohľadniť dĺžku cyklu. Pri fľaši Core sa uvádza hodnota až 5 000 PPB (5 ppm) pri PEM elektrolýze s platinovo-irídiovými elektródami a cyklus kratší než päť minút, čo je výrazne menej než 20-minútový testovací cyklus laboratória. Hodnota 9,00 – 9,14 mg/l je preto výsledkom dlhšieho cyklu, nie opisom toho, koľko vodíka sa dostane do fľaše počas bežného päťminútového cyklu; hodnota 5,85 – 6,05 mg/l nameraná v správe pri 10-minútovom cykle je bližšia bežnému používaniu. Pri fľaši Hydrion Pulse sa uvádzajú iné parametre: približne 4 000 PPB pri nastavení na 5 minút a až 8 000 PPB pri 10 minútach, pri elektrolýze SPE/PEM s titánovými elektródami potiahnutými platinou. Fľaše dosahujú odlišné hodnoty, pretože používajú rôzne cykly a vybavenie, nie preto, že jedna vytvára taký druh vodíka, aký druhá nevytvára. Vyššia hodnota v PPB označuje väčšie množstvo rozpusteného plynu podľa danej metódy v danom okamihu, nie verdikt o tom, ktorá fľaša je celkovo lepšia (viac o tom, ako čítať hodnotu v PPB, nájdete v článku vysvetlenie PPB pri vodíkovej vode). Pre toto porovnanie je dôležité niečo jednoduchšie: obe skupiny hodnôt vychádzajú z pomenovaného prístroja, pomenovaného laboratória alebo zdokumentovaného testu parametrov s uvedenou dĺžkou cyklu, teda z presne takého overenia, ktorým tvrdenie o „štruktúrovanej vode“ nikdy nemuselo prejsť.

Jednoduchý spôsob, ako posúdiť každé tvrdenie o vode

Otázku merateľnosti možno uplatniť aj nad rámec tohto konkrétneho porovnania. Keď sa tvrdí, že sa výrobok alebo úprava vody líši od vody z vodovodu, tri otázky pomôžu odlíšiť overiteľné tvrdenie od neovereného.

• Čo presne sa má podľa tvrdenia vo vode zmeniť? Neurčitý opis, napríklad „živšia“ alebo „lepšie vstrebateľná“, sa testuje ťažšie než konkrétne tvrdenie, napríklad „viac rozpusteného plynného vodíka“.
• Existuje konkrétny prístroj alebo jednotka určená na meranie práve tejto vlastnosti? Vodík možno testovať kvapkami, meračmi rozpusteného vodíka a plynovou chromatografiou, pričom každá metóda uvádza hodnotu v ppm alebo PPB. Tvrdenie o štruktúre vody nemá nič porovnateľné.
• Ak sa uvádza číselná hodnota, získali ju metódou určenou na meranie danej látky, alebo všeobecným nepriamym ukazovateľom, ktorý ju zastupuje? ORP je skutočné a užitočné meranie, ale nejde o údaj o vodíku. Ak ho zaň považujeme, je to bežný spôsob, akým si neoverené tvrdenie požičiava dôveryhodnosť overeného.

V tomto prípade vodíková voda spĺňa prvé dve kritériá s výhradou, že každá konkrétna hodnota musí pochádzať zo skutočného testu, nie z predpokladu, zatiaľ čo štruktúrovaná voda momentálne nemá spôsob, ako splniť ani jedno. V rozsiahlejšom vyvrátení mýtov o vodíkovej vode sa rovnakým štandardom posudzuje niekoľko ďalších tvrdení a test „existuje číselná hodnota a je to ten správny druh hodnoty?“ sa rovnako dobre hodí aj na iné alternatívne úpravy vody vrátane porovnania vody so šungitom, ak si ho chcete precvičiť. Ak si chcete pozrieť vedľa seba hodnoty PPB pre rôzne druhy vodíkovej vody, kolekcia vodíkovej vody ich uvádza rovnako ako tento článok: ako číselné hodnoty, nie ako slogan.