Je vodíková voda sýtená? Vodíková voda vs. perlivá voda

Nie, vodíková voda nie je sýtená voda a tieto dva nápoje nikdy nemali plniť rovnakú úlohu. Sýtená voda obsahuje pod tlakom veľké množstvo oxidu uhličitého (CO2), ktorý po odskrutkovaní uzáveru uniká v podobe viditeľných bubliniek. Vodíková voda obsahuje molekulárny vodík (H2) v množstve, ktoré je podľa hmotnosti tisíckrát menšie, takže číry nápoj bez bubliniek je presne to, čo má správne fungujúca fľaša alebo džbán pripraviť. To, že voda nešumí, vôbec neznamená, že v nej chýba vodík.

• Sýtené nápoje obsahujú niekoľko gramov CO2 na liter, ktorý sa do nich pod tlakom dostáva zámerne, aby po otvorení fľaše mohol opäť unikať v podobe bubliniek.
• Aj najsilnejšia fľaša na vodíkovú vodu na trhu rozpúšťa vodík v množstve miligramov na liter. Ide približne o trojradový rozdiel v množstve plynu, nie o slabšiu podobu toho istého efektu.
• Molekulárny vodík nemá vlastnú farbu, vôňu ani chuť, takže vodíková voda chutí ako voda, z ktorej bola pripravená, nie ako vyprchaná limonáda.
• Vyššia hodnota ppb v technických údajoch fľaše nič nehovorí o šumení. Opisuje iný plyn meraný iným spôsobom a voda nebude bublať bez ohľadu na to, ako vysoko toto číslo vystúpi.

Prečo sa bublinky zdajú byť zjavnou skúškou

Väčšina ľudí si pod tým, „ako veľmi je to sýtené“, predstaví stúpajúce bublinky v pohári limonády alebo perlivej vody. Pri nápojoch s CO2 to dáva zmysel: šumenie je ich hlavnou vlastnosťou a množstvo viditeľných bubliniek približne zodpovedá tomu, koľko plynu sa do nápoja natlačilo. Keď teda pohár vodíkovej vody vyzerá presne ako pohár vody z vodovodu, je rozumné najprv si pomyslieť, že nápoj buď nie je sýtený (čo je pravda), alebo že fľaša vôbec nič neurobila (čo pravda nie je). Tieto dva nápoje rozpúšťajú rôzne plyny vo veľmi odlišných množstvách. Keď uvidíte skutočné čísla vedľa seba, chýbajúce bublinky prestanú vyzerať ako problém a začnú pôsobiť ako očakávaný výsledok.

Čo vlastne robí nápoj sýteným

Ako sa do vody dostáva CO2

Sýtená voda vzniká rozpúšťaním CO2 vo vode pod zvýšeným tlakom. Komerční výrobcovia najprv ochladia vodu približne na 8 °C, pretože studená voda dokáže pred zvýšením tlaku udržať rozpusteného viac plynu. Samotný proces zvýšenia tlaku zvyčajne vytvorí tlak približne 120 psi, aby sa do roztoku dostalo také množstvo CO2 (zdroj: Sýtená voda – Wikipedia). Práve schopnosť studenej vody udržať pred zvýšením tlaku viac plynu umožňuje, aby hotový nápoj obsahoval omnoho viac CO2, než by dokázal udržať, keby stál otvorený na vzduchu pri izbovej teplote.

Prečo po otvorení uzáveru plyn prudko uniká

Hneď ako porušíte uzáver, tlak vo fľaši takmer okamžite klesne na bežný atmosférický tlak, no množstvo rozpusteného CO2 sa zatiaľ nezmení. Voda je preto vzhľadom na nový, nižší tlak presýtená a nadbytočný plyn sa z nej uvoľňuje v podobe bubliniek na miestach ich tvorby – na drobných nedokonalostiach pohára, kockách ľadu alebo dokonca na prachových čiastočkách vo vzduchu (zdroj: Sýtená voda – Wikipedia). Tento unikajúci plyn vidíte a počujete ako šumenie. Pokračuje, kým sa voda opäť nedostane do rovnováhy s okolitým vzduchom, a preto otvorená fľaša limonády časom vyprchá.

Koľko plynu to v skutočnosti je

Len malá časť CO2 rozpusteného v sýtenej vode sa skutočne premení na kyselinu uhličitú. Konštanta rovnováhy hydratácie je v čistej vode pri 25 °C približne 1,7×10⁻³, takže veľká väčšina plynu zostáva rozpustená ako CO2 a nemení sa na kyselinu (zdroj: Kyselina uhličitá – Wikipedia). Aj tento malý podiel kyseliny však stačí na to, aby mala sýtená voda pH približne 5 až 6, porovnateľné s jablkovým alebo pomarančovým džúsom, a na jazyku zanechávala mierne kyslastú chuť (zdroj: Sýtená voda – Wikipedia). Práve táto kyslastosť, nie samotné bublinky, je chuť, ktorú si väčšina ľudí spája so „sýteným“ nápojom. Keďže komerčné sýtenie je navrhnuté tak, aby udržalo v roztoku také množstvo CO2, nápoje, ktoré ľudia označujú ako sýtené, zvyčajne obsahujú niekoľko gramov rozpusteného plynu na liter. V nasledujúcej časti toto množstvo porovnáme s vodíkovou vodou.

Prečo sa množstvo rozpusteného vodíka nikdy nepriblíži k takým hodnotám

Obyčajná voda dokáže sama udržať rozpustené len obmedzené množstvo vodíka. Za bežných podmienok je táto prirodzená hranica približne 1 600 ppb. Komerčné zariadenia na prípravu vodíkovej vody ju prekračujú len vďaka tlakovej elektrolýze, ktorá do roztoku natlačí viac vodíka, než by voda sama dokázala absorbovať. Viac vysvetľuje podrobnejší pohľad na to, čo ppb a ppm skutočne merajú. Aj fľaša s parametrami na hornej hranici trhu stále pracuje s veľmi malým množstvom plynu v absolútnom vyjadrení.

Ako porovnávať ppb s gramami na liter

Vo fľaši Hydrion Pulse možno dosiahnuť koncentráciu rozpusteného molekulárneho vodíka až 8 000 ppb. Päťminútový režim dosahuje približne 4 000 ppb a desaťminútový približne 8 000 ppb. Hmotnostný podiel v ppb vo vode sa priamo prepočítava na miligramy na liter, takže 8 000 ppb predstavuje 8 miligramov vodíka na liter – najvyššiu hodnotu spomedzi fliaš v tomto porovnaní. Ak ju porovnáte s niekoľkými gramami CO2 na liter, ktoré sýtený nápoj zvyčajne obsahuje, rozdiel predstavuje tisícnásobky. Vodíková voda nie je jemnejšia verzia sýteného nápoja: rozpúšťa iný plyn v množstve, ktoré nikdy nemalo vytvárať viditeľné bublinky.

Čo vyššia hodnota ppb mení a čo nie

Vyššia hodnota ppb znamená, že je k dispozícii viac rozpusteného vodíka pre telo, nie že čaká na únik v podobe bubliniek vyšší tlak plynu. Keďže aj na hornej hranici stupnice zostáva absolútne množstvo v rozmedzí miligramov na liter, prechod z nižšej hodnoty na vyššiu mení množstvo vodíka v pohári, ale nikdy sa nepribližuje k objemom plynu, ktoré spôsobujú šumenie nápoja. Rastúca hodnota ppb nie je to isté ako rastúca úroveň sýtenia a jedno číslo by sa nemalo porovnávať s druhým.

Čo v skutočnosti uvidíte a ochutnáte v pohári

Molekulárny vodík je bezfarebný, bez zápachu a bez chuti, takže vodíková voda chutí ako voda, ktorú ste do fľaše alebo džbánu naliali. Ak voda v pohári zostáva na pohľad pokojná a chutí čisto a neutrálne, správa sa presne tak, ako predpovedá chémia. Neznamená to, že sa niečo neaktivovalo. Znaky sýtenia, ktoré ľudia inštinktívne hľadajú – stúpajúce bublinky a kyslastý pocit na jazyku –, pochádzajú konkrétne z chémie CO2, ktorú vodíková voda nikdy nemala napodobňovať.

Je teda vodíková voda sýtená a možno tieto dva druhy vody zmiešať?

Vodíková a sýtená voda rozpúšťajú dva rôzne plyny vo veľmi odlišných množstvách. Práve tento rozdiel v množstve, nie rozdiel v kvalite fliaš, je jediným dôvodom, prečo jedna šumí a druhá nie. Ak chcete lepšie pochopiť, čo je vodíková voda a ako sa vlastne vyrába, tento úvodný sprievodca vodíkovou vodou vysvetľuje základy. Ak vás skôr zaujíma, či možno fľašu na vodíkovú vodu použiť aj na sýtenie nápoja alebo či je dobrý nápad nechať cez ňu pretekať perlivú vodu, ide o samostatnú praktickú otázku, na ktorú stojí za to odpovedať osobitne. Ak chcete vedieť viac o každodennej chuti vodíkovej vody, nielen o jej sýtení, ďalšie informácie nájdete v článku o tom, ako vodíková voda skutočne chutí. Ak vaša fľaša syčí alebo sa ťažko otvára, ide o otázku týkajúcu sa tlaku, ktorá je odlišná od sýtenia. Oplatí sa prečítať si o nej samostatne, aby ste si tieto dva javy nepomýlili. Keď porovnanie množstva plynu v tomto článku dáva zmysel, ďalším rozumným krokom je porovnať hodnoty ppb pri fľašiach a džbánoch a zistiť, ktorý typ sa hodí k tomu, ako bežne pijete vodu.